Titel German English Afrikaans Serbian Slovak Czech Help
1 2 3 4 nájdení 0 - 20 z 67

[PS 1.8] Pretože na planetárnom zemskom telese, akým je napríklad vaša Zem, musí živým zárodkom vybavené hrubšie semeno v pôde najskôr zotlieť, a práve týmto aktom musí obklopujúce ho zemité šešuľky prinútiť tiež ku spoluzotlievaniu alebo skôr ku zmäknutiu, aby tým potom uvoľnený, živý zárodok mohol z týchto zmäknutých zemitých šešuliek ihneď nasávať jemu vhodnú éterickú potravu. Potom však musí vyhnať ihneď hojné korene medzi tieto zemité šešuľky, tým ich zmäkčiť, potom pribúdaním na svojom objeme usilovne rozdrviť, aby sa tým získala ďalšia potrebná potrava pre jeho rastlinný vzrast.

[PS 1.20] Slnko sa teda môže nazvať dokonalou planétou práve z toho dôvodu, že všetko, čokoľvek len možno nájsť na všetkých planétach, je tiež v najdokonalejšom zmysle v najväčšej, stále sa striedajúcej rozmanitosti akoby živo prítomné aj na slnečnej pôde. Z toho, čo bolo doposiaľ povedané, musí každému začať byť jasné, že Slnko je skutočne najdokonalejšou planétou, pretože je dokonalým súhrnom všetkého toho, čokoľvek vo všetkých jeho častiach od strediska počínajúc, tvorí planétu samu i so všetkým, čo sa objavuje na jej povrchu. Pretože keby tomu tak nebolo, ako by teda mohli slnečné lúče vyvolať podobné veci na zemských telesách?

[PS 2.11] Pretože však dokonalá Slnečná planéta môže pri mimoriadnej priestorovosti prijať neobyčajne veľké množstvo ľudských bytostí, nesmiete sa tiež vôbec diviť tomu, ak vám poviem, že ľudia na Slnku tvoria dohromady tisíckrát väčší objem než všetci ľudia planét, mesiacov a komét okolo Slnka krúžiacich dokopy; a to síce aj vtedy, keby telesný priestorový objem jedného slnečného človeka nebol o nič väčší, než objem človeka na vašom zemskom telese.

[PS 3.2] Tí, ktorí sa pripoja do poriadku, stúpajú potom opäť ku vyššej dokonalosti. V opačnom prípade sú tu však vzatí do pevnej väzby a sú vyvrhnutí objemovo zo slnečného tela do šíreho priestoru planét a komét.

[PS 4.4] Príčina tohto javu je veľmi jednoduchá a je vám bližšie, než by ste sa domnievali. Celkom jednoduchý, dobre vám známy príklad z prírody vám túto vec úplne vysvetlí. Predpokladajme, že by ste stáli pred oknom nejakého domu, takže by sa na okno dopadajúce slnečné lúče odrážali do vášho oka; čo tu vidíte? Nič, než ostrý odlesk Slnka z okna, ktorý je vám neprekonateľnou prekážkou, aby ste objavili, čo je tu za oknom. Bude tá istá prekážka tiež prekážkou pre toho, kto stojí za oknom, aby sa díval z okna, za predpokladu, že sklo je dokonale očistené? Ó, nie, ani v najmenšom! Zatiaľ čo vy, stojíte vonku pred oknom, neuvidíte nič iné, než bielo sa lesknúcu sklenenú tabuľu, zatiaľ čo ten, kto stojí vnútri za oknom, bude môcť celkom pohodlne počítať vaše vlasy.

[PS 4.12] Pozrite, toto je vlastný pôvod slnečného svetla denne osvetľujúceho vašu planétu. Tento výklad objasní vám však nutne zaiste to skoršie a vy ľahko spoznáte, ako sa obyvatelia slnečnej planéty môžu veľmi dobre dívať zdanlivým svetelným obalom Slnka, zatiaľ čo blízko nej dovnútra tohto obalu je každému telesnému oku úplnou nemožnosťou.

[PS 6.7] Keby tomu tak nebolo, potom by tiež nebolo možné neočakávane objaviť na takom zväčšenom predmete niekoľko, áno, mnohokrát nespočetne mnoho úplne pravidelne vytvorených jeho častí, ktoré oko, ako také, nemôže nikdy objaviť. Spýtajte sa však seba samých, či taký objav (ako by mohli byť napríklad objavené celé masy nálevníkov a iných zvieratiek vo vodnej kvapke, veľkej sotva ako špendlíková hlavička, keby tam neboli?) – nedokazuje, že prosté oko sa rozhodne nedíva na predmety samotné, ale len spôsobom skôr uvedeným na ich mimoriadne zmenšené obrazy?

[PS 6.8] Kto je tu len trochu opravdivo prebudenejšieho ducha, musí tu takmer na prvý pohľad objaviť podobnosť medzi okom, planétou, Slnkom a podľa toho tiež medzi obalovým glóbusom.

[PS 7.4] Ak si predstavíte, že priemer tohto hlavného centrálneho slnka tvorí takú dlhú čiaru, že pre jej prebehnutie i samotné svetlo potrebuje viac než trilión rokov, potom zaiste musí byť celý objem takého telesa čo do prirodzenej veľkosti veľmi značný. Ak je však toto teleso pre vaše pojmy už také nesmierne ohromné, či tu nebude tento veľký objem hmoty vykonávať tiež vám nepochopiteľne veľký tlak na stred všemožných vonkajších bodov?

[PS 7.11] Teraz si predstavte celé nesmierne hlavné centrálne slnko potiahnuté takými najintenzívnejšími svetelnými plameňmi a posúďte podľa toho, ako asi ďaleko by mohli siahať jeho lúče, ako vychádzka uvoľnených duchov! Tu sa vám zaiste obstojne ujasní, ako môže byť celkom dobre také slnko všeobecným lustrom vo veľkej komnate slnečných svetov jedného obalového glóbusu. Ak ste teraz toto pochopili, potom tiež pochopíte veľmi ľahko, akým spôsobom môže potom tiež každé malé planetárne slnko, ako i každá planéta pre seba vyvinúť vlastné svetlo, pri čom sa potom intenzita jej vlastného svetla riadi vždy veľkosťou jej objemu, a teda tiež jej tiažou.

[PS 8.19] Ó nie, moji milí lišiaci. To je práve hlavná voda na náš mlyn. Pretože ráčte len trochu uvážiť, že sme už hneď od začiatku a až doposiaľ, a to z toho najlepšieho a dobre preukázaného dôvodu hovorili o pružnej pôde Slnka, ktorá po prielome už nezostane stále ako stena pevná ako pri kráteri sopky na Zemi, ale následkom pružnosti sa pozvoľne opäť sťahuje a ranu takým spôsobom opäť zahojí tak, ako sa rana, ktorá vznikla napríklad na vašom tele vredom, po vyhnisaní opäť zmenší a napokon úplne a celkom sa zahojí, že po nejakej dobe nemožno už objaviť ani stopu, z ktorej časti tela sa prevalil taký hnisajúci vred.

[PS 8.23] Za druhé možno však ešte nadhodiť túto veľmi významnú otázku: Keď Slnko pri takýchto príležitostiach vrhá zo svojho vnútra práve také masy, kam tieto prichádzajú? A nezmenšujú také mocné straty objem Slnka? Pretože u najväčších slnečných škvŕn možno zaiste predpokladať, že kubický obsah takej vyvrhnutej masy je najmenej zaokrúhlene tisíc zemských telies. Ak teraz predpokladáme, že kubický objem Slnka je miliónkrát väčší než Zeme, potom by tisíc takých veľkých, za sebou nasledujúcich škvŕn Slnko nutne úplne strávilo.

[PS 8.25] Koľkokrát je napríklad objem všetkého toho, čo dub počas roku odvrhne, obsiahnutý v dube samotnom a k tomu ešte v priebehu asi 200 rokov? Ak sa však každoročne tento dub zmeria, potom iste zistí, že sa tým tento strom nestal menším a chudším, ale stále hrubším, väčším a vyšším. Ako je to možné? Odpoveď znie: Stálou náhradou zo všetkých zdrojov potravy pre strom. Tak teda hovorím: Vstrč ten istý nos do Slnka a tu tiež zistíš, že sa to stratené dáva celkom dobre nahradzovať. Tak by sme vybavili aj túto námietku!

[PS 10.13] B. hovorí: „Bratu, teraz sa to ešte nedá určiť; pretože, ako vieš, ak k nej nepribudnú ešte vedľajšie napuchliny, čoskoro spôsobí nasledujúci výbuch. Avšak hľaď, práve pozorujem tvorenie sa nových, malých opuchlín, dvíhajúcich sa nad vodný povrch! A pozri tamto, za oným skôr pozorovaným kužeľom práve vidím ešte jeden objemnejší kužeľ, ktorý sa s veľkým chvatom dvíha nad skoršie pozorovaným kužeľom, – počuj bratu, tentokrát budeme musieť ísť na výšinu; pretože ak to takto pôjde ďalej, potom nám napuchlina, skôr než dospeje k výbuchu, zdvihne vodu až sem.”

[PS 12.2] Teraz hovorí A.: „Máš pravdu, úpätie napuchliny dostáva síce už zhora dolu mnoho záhybov a zvrásnení; ale neobjavujú sa žiadne široké záhyby, ktoré pri takých príležitostiach začínajú prerezávať pozdĺžne brázdy, keď napuchlina začne tak celkom zvláštne klesať z výšky do hĺbky. Preto si myslím, že svetlý okraj ešte hneď neuvidíme.”

[PS 12.9] Iba A. a B. zostávajú stáť vzpriamení a pozorujú napuchlinu a zároveň výkyvy časomeru stojaceho neďaleko chrámu. Práve objavuje B. plný radosti nad prvou brázdou brázdu druhú a ukazuje to A. hovoriac: „Bratu, čo myslíš, nie je to druhá brázda?” A A. hovorí: „Áno, bratu, ty si celkom dobre pozoroval, je to významná brázda. Ale pozri sa tamto, pod onou prvou brázdou tvorí sa opäť jedna a hľa, tam ešte ďalej nad tvojou druhou objavenou brázdou opäť jedna! Všemohúcemu, veľkému Bohu buď všetka česť a chvála! Veľká napuchlina sa rýchlo zosúva. Síce ešte stále nevidím žiaden okraj; ale myslím si, že bude skoro viditeľný.”

[PS 12.27] Ale teraz sa ešte pozrite aj na našich slnečných obyvateľov, akí sú nesmierne veselí a zo všetkej plnosti svojho srdca a svojho celého života jasajú a velebia veľkého Boha, ktorý toto všetko tak nanajvýš múdro priviedol opäť do predošlého poriadku. A pozrite tiež, ako sa teraz objímajú a pozdravujú a ako sa potom ponáhľajú ku svojim príbytkom a ako im z nich opäť tiež prichádza v ústrety zástup dobre zachovaných detí, bratov a sestier!

[PS 13.4] Ľuďom, ktorí nemohli pri tomto novom vymeriavaní dostať podiel, sa potom dáva takzvaný rezervný pozemok. A čo je taký rezervný pozemok? Rezervný pozemok je buď významným prebytkom z vymeraných a už obsadených pozemkov, alebo sú to tiež také pozemky, ktoré ešte nikdy neboli obsadené, alebo tiež niekedy také pozemky, ktoré sa tu a tam objavujú z vôd podobne ako ostrovy vo vašich moriach po zjavoch nami už pozorovaných.

[PS 15.6] Aby ste to trochu bližšie spoznali, chcem vám uviesť len maličký príklad. Nezriedka sa stáva, že sa nad tým alebo oným pahorkom náhle ukážu červeno svietiace hviezdy. Pri tejto príležitosti musí sa ihneď starostlivo pozorovať, ako asi vysoko je pahorok, nad ktorým sa ukazujú tieto hviezdy, alebo v ktorom smere sa od pahorku vznášajú. Predpokladajme ten prípad, že by také hviezdy boli objavené u nejakého tisíc míľ vzdialeného pahorku a že by tento pahorok mal asi prostrednú výšku a že by sa hviezdy pohybovali smerom k pahorku, na ktorom sme my, potom by sa tieto, predtým malé hviezdičky a teraz už ako malé svetové masy, vzniesli nanajvýš za tri minúty smerom k tomuto pahorku, kde sa nachádzame. Ich rýchlosť je nesmierne veľká, pretože sú väčšinou elektrického druhu. Na čo teraz pri svojej ceste natrafia, to je v okamihu zničené.

[PS 16.24] Vy sa pravdaže spýtate: „Ale prečo je toto najviac posvätené pole umiestnené najďalej od obytného domu? Veď predsa by malo byť to, čo je skôr božskej prirodzenosti, symbolicky bližšie k človeku, než všetko, čo je len jeho vlastnej prirodzenosti.” Touto otázkou nefilozofujete síce práve tak zle: ale slneční obyvatelia filozofujú v tejto stránke ešte lepšie, pretože oni tým oznamujú, že ono božské objíma nielen stredisko obydlia, ale objíma všetko vonkajšie. A tak má tiež človek vo svojom vnútri vybudovať trón pre prebývanie božského ducha a má potom tiež nechať práve týmto duchom uchopiť všetky svoje myšlienky, žiadostivosti a jednania, aby tým bol vo všetkom, ako vnútri tak i navonok, človekom dokonalým podľa vôle veľkého Boha.

1 2 3 4 Náhľad v mobile Impresum