Titel German English Afrikaans Serbian Slovak Czech Help
13 nájdení

[PS 1.14] Tak môžu byť aj rastliny na vašej Zemi premieňané a zušľachťované, avšak omnoho namáhavejšie a omnoho obmedzenejšie. – Len v duchu je zrejmá podobná dokonalosť aj u ľudí na iných planétach, ako sú napríklad plody básnickej fantázie, buď v reči pojmov, ktorá sa vyjadruje slovami, alebo v reči výtvarníctva, ktoré sa vyjadruje príslušnými obrazmi, pomocou farieb alebo iných, pre stvárnenie vhodných prostriedkov; ale najmä je to rečou tónov, kde hudobný skladateľ môže rozvinúť tú najväčšiu rozmanitosť, ak má v tomto obore úplne prebudeného ducha. Avšak napriek tomu všetkému je táto zjavná dokonalosť na planétach len mdlým obrazom všetkého toho, čo sa v akomkoľvek ohľade vyskytuje na dokonalej slnečnej planéte.

[PS 10.24] Tretí pristúpi a hovorí: „Bratia, pozrite dolu na naše prvé stanovisko, ako je obmývané najmocnejšími vodnými vlnami a sotva je ešte vidieť chrámovú strechu!”

[PS 15.8] Pozrite, to je už opäť jeden dobrý dôvod pre neobmedzený, voľný výhľad. Preto tiež stoja také stromoradia vždy v predĺženej spojnici stredu obytnej budovy so stĺpom, aby samy neprekážali svojimi kmeňmi voľnému výhľadu.

[PS 15.14] A ani Ja vám nehovorím nič iné, než že tento predpoklad a táto duchovná vedomosť slnečných obyvateľov má svoj úplne správny základ. Pretože ohnivá smršť na Slnku je celkom taká istá udalosť, ako som vám ju už raz odhalil pri jednej príležitosti na vašom pozemskom telese. Pretože duch zostáva všade duchom a je rovnaký na Slnku ako i na planétach; lenže slobodný okruh pôsobnosti každého ducha je na Slnku menej obmedzený než na nejakej planéte. Dôvod toho je už v predošlom odhalení Slnka.

[PS 15.19] Na Slnku, kde majú ľudia beztak omnoho voľnejší a neobmedzenejší rozsah pôsobnosti, je však takáto výchova detí tým nutnejšia, aby tým ich vôľa získala správny smer, ktorý je pre zachovanie všeobecného poriadku nevyhnutne potrebný. Toto by bolo zaiste nadovšetko žiadúce aj u vás; ale ľudia Zeme majú už väčšinou obmedzeného svojhlavého ducha, a to je dôvod, kvôli čomu boli tiež postavení práve na túto krutú Zem. Aj preto im nie je nič trpkejšie, než dôkladná poslušnosť, ktorá je jedinou školou pre získanie pravej, duchovnej, vnútornej sily vôle. Z tohto dôvodu dosahujú ale tiež len nanajvýš máloktorí ľudia tejto Zeme vo svojom živote túto silu, ktorá je v podstate predsa len podmienkou ich tunajšieho bytia.

[PS 24.23] Takýmto spôsobom sa potom zaiste tiež pamiatka na zosnulých ľudí na Slnku neoslavuje ako u vás na Zemi, snáď bohatými pohrebmi s nasledujúcimi, takmer večne trvajúcimi omšovými nadáciami. Zato však sa pamiatka na zomrelého človeka oslavuje častým uvažovaním o tom, čo vykonal Mojou milosťou v ňom. A to je tiež neporovnateľne lepšie, než všetky pobožné úkony za zomrelého za peniaze. Lebo Ja, ktorý jedine môžem pomôcť, nepotrebujem peniaze. Ale ten, kto si dáva platiť, aby Ma prázdnym obradom prinútil pomôcť, kráča ešte stále po najtemnejšej klamlivej ceste. Lebo pravdivo vám hovorím: „Skôr Ma pohne kvákanie žaby k udeleniu milosti, než zaplatená modlitba. A tiež verte tomu, že medzi všetkými rúhaniami, ktorých sa človek dopúšťa, je najväčšie to, keď si človek dáva za naznačené mocné modlitby platiť od svojich bratov. Ak bzučí mucha, alebo klopká mlyn, alebo kváka žaba v bažine, veru, toto je mi príjemné, ale modlitba za peniaze je predo Mnou hnusná slina, hnis a najprotivnejší zápach; viacej vám už nepotrebujem hovoriť!

[PS 34.8] Za druhé však spočíva chudoba vo vegetácii a vo zvieracej ríši. Lebo vegetácia sa obmedzuje iba na niekoľko málo druhov nevzhľadných ovocných stromov, ktorých pestovanie prináša obyvateľom tohto pásu potrebnú potravu. Tráva tohto pásu, ktorá sa však sama vyskytuje ešte skromne, podobá sa približne onomu machu na vašej Zemi, ktorý vídate nezriedka na niektorých starých stromoch, alebo kedy–tedy aj na starých slamených strechách chudobných dedinských chalúp.

[PS 42.14] Lebo smrť, táto absurdita bez bytia, ktorá je výhradne len ako pojem pre proťajšok života, nemôže predsa nejako niečo splodiť. Lebo keby to mohla, potom by musela najprv byť. Ako a kde by tu však mohla byť, keď živá Božia Bytosť napĺňa Svoju vlastnú nekonečnosť, mimo ktorej nie je mysliteľná žiadna druhá nekonečnosť, pretože ona jedna Božia nekonečnosť je večne neobmedzená.

[PS 43.19] Aj obyvatelia tohto pásu sa dokážu častokrát svojou vôľou voľne vzniesť do vzduchu a tiež v čase potreby chodiť ďaleko po vode. Ale na ďaleké cesty po vode sa neodvažujú, lebo hovoria: je to div, ktorý smie človek používať len v čase najvyššej potreby. Nikto z toho nemá robiť obyčaj. Lebo Samotný Duch Boží používa zázračné skutky len vtedy, keď ich Jeho nekonečná múdrosť uzná za nutné; inak sa ale všetko musí pohybovať vo večnom poriadku. Preto sa tiež nikdy neodvažujú používať neobmedzene silu svojej vôle; ale používajú ju len vtedy, keď je to nanajvýš potrebné.

[PS 44.18] Z tohto dôvodu je tiež celé ich zriadenie veľmi prosté a obmedzuje sa jedine na lásku. Čo im vnukne láska, to tiež činia, a to s takou vytrvalosťou, že ich nemožno zadržať vôbec ničím od započatého skutku. Kto by ich chcel učiniť nečinnými, ten by ich musel len celkom zničiť.

[PS 59.3] Hneď nad plecami sa dvíha zhora nadol široký, ale vzhľadom k celému telu veľmi úzky krk, na ktorom sedí pomerne veľká hlava, ktorá vyzerá takmer ako hlava mulice u vás, len je pomerne veľká. Na hlave má toto zviera len jeden roh, ktorý stojí vzpriamený a nevybieha teda z čela dopredu, ako je tomu prípad u vás na Zemi u dnes už zriedkavých jednorožcov. Na tomto rohu sedí dokonale okrúhla hrča ako guľa, ktorá má obvod necelú jednu siahu a je z veľmi tvrdej hmoty, asi tak, ako u vás kremeň. Tento roh je na čele, vlastne na svojej päte, obrastený silným, trochu strapatým chumáčom hrivy. Až pod touto hrivou sú dve veľké a ohnivé oči, ktoré svojou ostrosťou predstihujú všetky ostatné zvieracie oči. Jazyk tohto zvieraťa má po vyplazení od tlamy dĺžku vyše jednej siahy a je celkom ostnatý, približne ako koža ježka u vás. S týmto ostnatým jazykom môže toto zviera pohodlne a pevne uchopovať svoju potravu, vtiahnuť si ju do tlamy, rozomieľať ju medzi silnými trecími zubmi a potom prehĺtať pre svoju výživu.

[PS 60.3] Tiež sa tu vyskytujú ešte i ďalšie zvieratá; ale ako už bolo povedané, s rozličnými obmenami, ktoré všetky tu oznamovať by si vyžadovalo vzhľadom na účel tohto oznámenia príliš mnoho času. Lebo na tejto planéte je iba vyše stotisíc druhov štvornohých zvierat, ktoré nepodliehajú metamorfóze (premene tvaru). Predstavte si ešte len množstvo oných zvierat, ktoré sa tam nazývajú prechodnými zvieratami; napokon rovnako tak početnú ríšu dvojnožcov. Z toho vám bude dobre jasné, koľko času by si to vyžadovalo, keby sa mal každý druh týchto zvierat názorne popísať. Preto nech postačí tento všeobecný prehľad pre celú zvieraciu ríšu a zároveň uistenie, že takmer na žiadnej planéte nie je taká rozmanitosť zvierat, ako na tejto planéte, – bez toho, aby to bolo človeku na ujmu v akejkoľvek sfére jeho bytia a pôsobnosti. Lebo miest, ktoré môžu tieto generácie zvierat samy zaujímať, je mnoho a to veľmi rozsiahlych. K tomu slúžia najmä ony záhorské (na druhej strane veľkého pohoria sa prestierajúce), pobrežné oblasti morí, v ktorých sa to doslova hemží zvieratami každého druhu, ktoré len zriedkavo a mnohé vôbec nikdy neprejdú cez obe veľké horské pásma, aby si zriadili svoj príbytok v kraji, kde bývajú ľudia; a aj keď občas niektoré zvieratá prejdú cez tieto pohoria, potom bývajú ako cudzinci tiež veľmi skoro prinútené tuzemskými zvieratami na ústup.

[PS 73.7] Pozrite, takto sa tieto veci majú. Ešte je len otázne, či sú toto jediní duchovia, ktorým pripadá osudná česť bývať opäť prijímaní slnečnými pólmi, – alebo či sú ešte aj iní? – Áno, vyskytujú sa tiež ešte všelijakí iní! – A títo sú sčasti utečencami z planét, ktoré obklopujú Slnko, sčasti sú to však aj podobní duchovia iných sĺnk, ktorí robia takéto násilnosti. – Takí duchovia totiž bývajú, ak sa totiž ocitnú v planetárnej oblasti tohto Slnka, veľmi skoro uchopení polárnou silou Slnka a tou istou silou bývajú pritiahnutí k samotnému Slnku. Len keď sa vám už známym spôsobom v niektorej ďalekej sfére Slnka spolčia a potom sa stanú podľa zjavu kométami, môžu sa častokrát na dlhšiu dobu nešikovne planetárne pohybovať okolo Slnka. Ak sa však priblížia bezmocne a nešikovne príliš blízko k Slnku, potom bývajú stravovaní všemožnými spôsobmi Slnkom, ako zvyknete hovorievať, až do posledného zvyšku. Ak sa aj mnohé kométy stanú postupom časom skutočnými planétami, nie sú však ako také napriek tomu vyňaté z toho, aby sa raz stali potravou Slnku. Lebo čo raz Slnko uchváti svojou polárnou silou, to je už rovnako dobre jeho úplnou korisťou. Lebo najprv takého hosťa stravuje neustále svojou silou, oslabuje od tisícročia k tisícročiu a napokon ho opäť vtiahne do svojho širokého ohnivého lona.

Náhľad v mobile Impresum