Help

jakob-lorber.cc

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 nájdení 0 - 20 z 290

[PS 0.1] Milióny bytostí krúžia okolo matky lúčov, / a vo svetlom teple veľmi potešené velebia Mňa, Stvoriteľa. / Ani Otec nie je neznámy niektorým hosťom lúčov, / rovnako aj mnohým vyslúžilým zvyškom sveta, / ktoré tu slzia v týchto rozľahlých hlbinách Slnečného mora / od vstrebaného požehnania lúčov vdychovaním Slnka! –

[PS 0.7] Ó teš sa, celá Zem, nad svetlom Slnka; / v tomto svetle opravdivo prebýva múdrosť najvyššej slasti! / Už to veru poteší dieťatko, keď v diele zbadá umenie, / viem, ako veľmi ich nadchnú kolieska hodiniek. / Preto vám tu chcem ukázať celé umelecké dielo, / a nezamlčím v ňom ani to najkrajšie a najväčšie.

[PS 1.4] Ak je však samotné Slnko dokonalou planétou, potom tiež musí celkom iste obsahovať v najdokonalejšej miere všetky ony planetárne súčasti, ktoré sa vyskytujú vo veľmi zmenšených potenciách na všetkých ostatných menších, obiehajúcich ho planétach. A tak sa musí nachádzať v Slnku vo veľkej dokonalosti to, čo sa v omnoho menšej forme a teda aj omnoho nedokonalejšie vyskytuje na planétach Merkúre, Venuši, Zemi a jej Mesiaci, na Marse, na štyroch malých partikulárnych (dielčích) planétach: Pallas, Juno, Ceres a Vesta, na Jupiteri a jeho štyroch mesiacoch, na Saturne a jeho prsteňoch a siedmich mesiacoch, na Uráne a jeho piatich mesiacoch a na jednej, ešte vzdialenejšej planéte a jej troch mesiacoch a konečne na všetkých tých asi 12 000 miliónoch kométach, ktoré sa v nesmiernych vzdialenostiach pohybujú okolo tohto Slnka.

[PS 1.18] Tak zanikli dokonca obrovské telá mnohých ľudí, ktorí boli v praveku známi pod menom obri. Rovnako zanikli aj viaceré druhy veľkých vtákov, ako i nemenej početné ryby, ktoré už teraz nemožno nikde nájsť medzi všetkými známymi druhmi, jedine ešte nanajvýš zriedkavo v skamenelinách, kde sa ešte mnohokrát, čo sa týka formy, veľmi dobre zachovali.

[PS 1.19] Avšak, ako bolo povedané, všetky tieto premeny sa dejú na nedokonalej planéte, najprv veľmi pomaly a nelíšia sa od im nasledujúcich tvarov tak veľmi, ako stále sa vyskytujúce zmeny na dokonalej slnečnej planéte.

[PS 2.13] Hmota slnečného telesa je vlastne, čo do zovňajšku, trochu pevnejšie udržiavaný duševný orgán, v ktorom sú držaní nespočetní duchovia akoby v miernej väzbe. Na slnečnom telese bolo totiž z milosti Mojej lásky stvorené ešte druhé, pevnejšie substanciálne telo, ktoré je veľmi dobre spôsobilé pre prijatie týchto duchov zviazaných v slnečnej hmote. Keď je teraz toto telo alebo skorej skutočný slnečný človek splodený aktom vôle nejakého predošlého človeka, je tiež ihneď duch tohto takto splodeného človeka prijatý ku ďalšej skúške slobody. Po tomto prijatí, ktoré sa vždy deje ihneď po plodení, je tu potom slnečný človek tiež už dokonale živý. Potom sa mu oznámia podmienky Mojej vôle a sú mu ukázané jeho vlastné dokonalosti vôle, pomocou ktorých vlastní v sebe skutočnú tvorivú silu, a nepotrebuje nič iné než len pevne a určite chcieť, a slnečná pôda mu tiež dá to, čo chce.

[PS 2.14] Práve pri tejto dokonalosti vôle sa však oznámi slnečnému človeku tiež poriadok Mojej vôle, a zároveň sankcionovaný (schválený) príkaz k tomu, že s tvorivou dokonalosťou svojej vôle nemá nijako jednať proti večnému poriadku Mojej vôle. Že pri takomto veľmi slobodnom usporiadaní vôle nastávajú tiež veľmi mnohé neusporiadané protivenstvá voči Mojej vôli, to môže každý bezpečne prijať; pretože čím je vôľa slobodnejšia a nenasmerovaná, tým ľahšie a voľnejšie je tiež možné prestúpiť zákonité hranice Mojej vôle.

[PS 3.10] Títo už v Slnku dokonalí duchovia, ktorých je veľmi mnoho, nezostávajú po svojom zdokonalení v Slnku, ale stúpajú nahor k vyššiemu centrálnemu slnku, z ktorého kedysi i so Slnkom vyšli. Tu bývajú najprv upevňovaní v pokore, a stúpajú potom opäť vyššie ešte ku hlbšiemu pracentrálnemu slnku, ktoré čo do veľkosti, svetla a nádhery nevysloviteľne predstihuje slnko predošlé.

[PS 3.11] Keď títo duchovia z predošlého slnka ešte tak prežiarení a rozžhavení prídu do tohto pracentrálneho slnka, nepripadajú si tu nijako inak, než akoby boli celkom temní a úplne bez svetla. Preto sú tu opäť vedení od stupňa k stupňu a vládnucimi tam duchmi sú opäť tak presvetlení, že sa tým stávajú spôsobilými stúpať opäť ku ešte hlbšiemu a takmer nekonečne väčšiemu centrálnemu slnku. Toto slnko je zároveň poslednou hmotnou prípravnou školou pre vlastné nebo, ktoré je tu pravlasťou všetkých dokonalých duchov. Avšak v tomto poslednom a zároveň tiež najväčšom ústrednom slnku jedného obalového glóbusu je veľmi mnoho stupňov, ktorými musia duchovia obdarení éterickými telami prejsť, než sa stanú spôsobilými, aby boli prijatí do duchovného slnečného sveta, ktorý sa nazýva nebo. Toto je teda nemnohými slovami naznačená cesta pre dokonalých duchov v Slnku.

[PS 3.13] To by sme teda teraz vedeli. Avšak Ja už zase vidím vo vás skrytú otázku, ktorá znie: „Musia tiež duchovia planetárnych ľudí prekonávať túto síce svetlú, avšak predsa tiež veľmi ďalekú cestu, skôr než dospejú do vlastného neba?”

[PS 3.14] Na túto otázku nemožno odpovedať ani áno, ani nie, - keby sme žiadali na to ihneď všeobecnú odpoveď; - ale pritom to záleží na troch okolnostiach: Deti a takí ľudia, ktorí po odumretí na Zemi potrebujú ešte ďalšie čistenie, musia konať túto cestu bez všetkého; rovnako tak i väčšinou takí veľkí učení muži sveta, v ktorých väzí veľmi mnoho ješitnosti a sebeckej pýchy, musia túto cestu konať a mnohokrát začínajúc od tejto Zeme, ešte cestu omnoho zdĺhavejšiu, pretože musia najprv ešte prekonať očistnú prípravnú školu na rôznych iných planétach, skôr než sa ešte len dostanú na Slnko.

[PS 3.17] Pozrite, toto je teda rozdiel, ktorý sa tu vyskytuje u duchov najmä tejto Zemskej planéty po odložení tela. Niečo podobného, i keď omnoho zriedkavejšie, sa môže tiež stať s obyvateľmi planéty Jupiteru, ako ešte trochu zriedkavejšie, s obyvateľmi planéty Saturnu, Uránu a ešte onej tretej neznámej planéty. Avšak zo žiadnej z týchto menovaných planét neprídu duchovia snáď ihneď do najvyššieho neba, ale len do prvého neba múdrosti.

[PS 4.4] Príčina tohto javu je veľmi jednoduchá a je vám bližšie, než by ste sa domnievali. Celkom jednoduchý, dobre vám známy príklad z prírody vám túto vec úplne vysvetlí. Predpokladajme, že by ste stáli pred oknom nejakého domu, takže by sa na okno dopadajúce slnečné lúče odrážali do vášho oka; čo tu vidíte? Nič, než ostrý odlesk Slnka z okna, ktorý je vám neprekonateľnou prekážkou, aby ste objavili, čo je tu za oknom. Bude tá istá prekážka tiež prekážkou pre toho, kto stojí za oknom, aby sa díval z okna, za predpokladu, že sklo je dokonale očistené? Ó, nie, ani v najmenšom! Zatiaľ čo vy, stojíte vonku pred oknom, neuvidíte nič iné, než bielo sa lesknúcu sklenenú tabuľu, zatiaľ čo ten, kto stojí vnútri za oknom, bude môcť celkom pohodlne počítať vaše vlasy.

[PS 4.12] Pozrite, toto je vlastný pôvod slnečného svetla denne osvetľujúceho vašu planétu. Tento výklad objasní vám však nutne zaiste to skoršie a vy ľahko spoznáte, ako sa obyvatelia slnečnej planéty môžu veľmi dobre dívať zdanlivým svetelným obalom Slnka, zatiaľ čo blízko nej dovnútra tohto obalu je každému telesnému oku úplnou nemožnosťou.

[PS 5.2] To možno veľmi ľahko spoznať. Steny ako zrkadlo lesklé vrhajú zo všetkých strán svetlo, ktoré vychádza z lustra, nie snáď oslabené, ale nahromadené a teda zosilnené zase späť k lustru. Týmto spôsobom sú všetky v dutom priestore zavesené gule zo všetkých strán mnohonásobne osvetľované. Najprv skutočne samostatným svetlom lustra; potom odrazeným svetlom od zrkadlových stien, ktoré spoločne tvoria súvislé duté zrkadlo, ktoré má svoje ohnisko presne v strede svojho vlastného priestoru. A za tretie tieto voľne visiace gule sú osvetľované ich vzájomným odrážaním lúčov a odrážaním ich prijatého svetla, ktoré je rovnako prijímané zrkadlovými stenami a opäť odrážané; a konečne ešte všeobecným odrážaním svetla od stien zrkadla ku zrkadlovým stenám naproti.

[PS 6.2] Pozrite, to sú veľmi vhodné otázky. Avšak v pozadí väzí ešte jedna vhodnejšia otázka, ktorú by mohol niekto položiť povediac: Hoci sa celá tá vec zdá byť pravde veľmi podobná, predsa len však zostáva mimoriadne problematické, či tu možno skutočne predpokladať nejaký taký obalový glóbus a či v ňom skutočne horí nejaké také nesmierne centrálne slnko. Ak sa toto môže najprv dokázať, potom my prírodovedci a hvezdári túto vec prijmeme; avšak dokým nemôže byť taký dôkaz vykonaný, nemôžeme celú túto hypotézu o osvetľovaní považovať za nič iného, než za dobre vydarený a umelecký výplod básnickej fantázie.

[PS 6.6] Že však následkom oka typu obalového glóbusu vidíte všetky veci len v nanajvýš zmenšenom merítku, dokazuje viac než dostatočne už to, že všetky predmety, i veľmi malé, možno pod sklami mikroskopu neobyčajne zväčšiť, ktoré to zväčšovanie samotné nie je ničím iným, než postupným približovaním videného predmetu, alebo skôr jeho svetelného obrazu ku skutočnej veľkosti predmetu samotného.

[PS 6.16] Ešte viac to platí o najbližšom centrálnom slnku, okolo ktorého sa, so svojimi planétami pohybuje častokrát i mnoho miliónov menších sĺnk, a ktoré teda predstavujú už omnoho veľkolepejšie a rozmanitejšie pôsobenie organizmu, než je organizmus jedného menšieho slnka s jeho planétami. Pozrite, tiež všetky tieto milióny sĺnk majú pre seba svoju éterickú ohradu a z tohto dôvodu možno vidieť takéto slnečné oblasti medzi sebou veľmi vzdialené ako dosť ostro ohraničené hmloviny, čo by nebolo možné, keby taká slnečná oblasť nebola istým spôsobom obložená éterickou kožou; niečo podobné je tiež v ľudskom alebo zvieracom tele, kde každý jednotlivý nerv je obklopený vlastnou pokožkou, bez ktorej by nemohol trvať ani živo pôsobiť.

[PS 6.17] Vy viete, že také jednotlivé slnečné oblasti majú opäť centrálne teleso, okolo ktorého sa pohybujú a silou tohto centrálneho telesa živo pôsobia. Takéto slnečné oblasti majú teda tiež opäť v širšom zmysle rozsiahlejší vonkajší obal, alebo uzavretú éterickú kožu. Také telo slnečnej oblasti, to jest kde niekoľko, ba veľmi mnoho takých slnečných oblastí okolo jedného ešte väčšieho centrálneho telesa tvorí určitý slnečný vesmír, obopína opäť ešte väčšia éterická koža. A konečne takéto veľké telá slnečných vesmírov sa vo veľkom počte otáčajú okolo spoločného centrálneho bodu, totiž okolo skutočne samosvietiaceho centrálneho slnka a všetky sú spolu pod jednou všeobecnou nadmieru rozsiahlou ohradou alebo kožou živé čulé, živo pôsobiace. A to je potom práve obalový glóbus, alebo dokonalé, pre seba trvajúce slnečné telo.

[PS 7.3] Čo sa teda deje, keď nejaká sila, ktorá je skrytá pod obalom Mojej vôle lásky (keby aj bola veľmi nepatrná), je akýmikoľvek okolnosťami alebo účinkami roznecovaná, otriasaná alebo postrkovaná? Tým býva vyvedená zo svojho poriadku, alebo čo znamená práve toľko ako vyvedená z rovnováhy, cíti sa tým stiesnená a ukrátená a snaží sa potom buď opäť obnoviť svoje znesiteľné predošlé postavenie, alebo, ak bola príliš roznietená, tiež ihneď svoj celý orgán roztrhať a tým prejsť do absolútneho stavu.

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Náhľad v mobile Impresum