Slnko

1. Milióny bytostí krúžia okolo matky lúčov, / a vo svetlom teple veľmi potešené velebia Mňa, Stvoriteľa. / Ani Otec nie je neznámy niektorým hosťom lúčov, / rovnako aj mnohým vyslúžilým zvyškom sveta, / ktoré tu slzia v týchto rozľahlých hlbinách Slnečného mora / od vstrebaného požehnania lúčov vdychovaním Slnka! –

2. Slnečná pôda nie je taká tvrdá, ako sú mnohé jej deti, / je živá rovnako ako prsia ženy a pozná svoje základy. / Je tu jemná pôda a celkom mäkké šíre pastviny, / najvyššie vrchy sú bez skál a hlboko vrytých priepastí, / a pôda, rovnako ako vrchy, je plne obývaná bytosťami, / ktoré skrze moc svetla uvoľňujú Zemi smrteľné putá.

3. Slnečný svet Slnka krúži v najľahších prílivoch éteru; / aké svetlé a silné je tu všetko svetlo, to si nikto nedokáže dobre predstaviť, / a kto sa v tomto najvyššom lesku lúčov stará o život, / to ešte nebolo dané žiadnemu telesnému oku. – / Áno, vo svetle vrú neobyčajné zázračné hĺbky, / ktoré nikdy nevypadnú preč na malé pastviny sveta!

4. Ktože tu môže so svojím okom zniesť svetlo Slnka, / a ktože Mi dobre správne skúsene povie, skade je toto mocné svetlo? / Ó pozrite, na týchto svetlých sférach sa prebýva celkom vznešene, / iba duchovia najčistejších dietok sú tu opatrovaní pre trón, / a najvyššia Matka tróni v ich strede, / a učí ich tu zvykom Otcovej lásky a múdrosti. (viď Matúš 20: 25-28)

5. Ó Slnko, Slnko, ty nositeľka najhlbšej zázračnej veľkosti, / ktorá si ešte nikdy nezmerala najväčšieho stvoreného anjelského ducha! / Pozri tam dolu na tretiu dcéru, Tvoju malú Zem, / tam na chudobných pastvinách pasú sa chudobné stáda; / chcem preto z prebohatých hlbín tvojho svetla / dať len jedinú kvapku odkvapnúť dolu k onej dcére!

6. A iba táto kvapka tu dobre bohate postačí, / aby ňou všetky detičky tvojej dcéry mali čo piť / v najposilňujúcejších dúškoch po všetky veky vekov, / a nemuseli sa preto viac hádať o živú vodu. / Ó pozrite, ako táto matka dňa nakláňa svoju svietiacu hlavu, / a Mne tým čo najposlušnejšie prejavuje túto starú vernosť! –

7. Ó teš sa, celá Zem, nad svetlom Slnka; / v tomto svetle opravdivo prebýva múdrosť najvyššej slasti! / Už to veru poteší dieťatko, keď v diele zbadá umenie, / viem, ako veľmi ich nadchnú kolieska hodiniek. / Preto vám tu chcem ukázať celé umelecké dielo, / a nezamlčím v ňom ani to najkrajšie a najväčšie.