Help

jakob-lorber.cc

Úvod Prirodzene Slnko

2. Slnečná pôda nie je taká tvrdá, ako sú mnohé jej deti, / je živá rovnako ako prsia ženy a pozná svoje základy. / Je tu jemná pôda a celkom mäkké šíre pastviny, / najvyššie vrchy sú bez skál a hlboko vrytých priepastí, / a pôda, rovnako ako vrchy, je plne obývaná bytosťami, / ktoré skrze moc svetla uvoľňujú Zemi smrteľné putá.

3. Slnečný svet Slnka krúži v najľahších prílivoch éteru; / aké svetlé a silné je tu všetko svetlo, to si nikto nedokáže dobre predstaviť, / a kto sa v tomto najvyššom lesku lúčov stará o život, / to ešte nebolo dané žiadnemu telesnému oku. – / Áno, vo svetle vrú neobyčajné zázračné hĺbky, / ktoré nikdy nevypadnú preč na malé pastviny sveta!

4. Ktože tu môže so svojím okom zniesť svetlo Slnka, / a ktože Mi dobre správne skúsene povie, skade je toto mocné svetlo? / Ó pozrite, na týchto svetlých sférach sa prebýva celkom vznešene, / iba duchovia najčistejších dietok sú tu opatrovaní pre trón, / a najvyššia Matka tróni v ich strede, / a učí ich tu zvykom Otcovej lásky a múdrosti. (viď Matúš 20: 25-28)

5. Ó Slnko, Slnko, ty nositeľka najhlbšej zázračnej veľkosti, / ktorá si ešte nikdy nezmerala najväčšieho stvoreného anjelského ducha! / Pozri tam dolu na tretiu dcéru, Tvoju malú Zem, / tam na chudobných pastvinách pasú sa chudobné stáda; / chcem preto z prebohatých hlbín tvojho svetla / dať len jedinú kvapku odkvapnúť dolu k onej dcére!

6. A iba táto kvapka tu dobre bohate postačí, / aby ňou všetky detičky tvojej dcéry mali čo piť / v najposilňujúcejších dúškoch po všetky veky vekov, / a nemuseli sa preto viac hádať o živú vodu. / Ó pozrite, ako táto matka dňa nakláňa svoju svietiacu hlavu, / a Mne tým čo najposlušnejšie prejavuje túto starú vernosť! –

7. Ó teš sa, celá Zem, nad svetlom Slnka; / v tomto svetle opravdivo prebýva múdrosť najvyššej slasti! / Už to veru poteší dieťatko, keď v diele zbadá umenie, / viem, ako veľmi ich nadchnú kolieska hodiniek. / Preto vám tu chcem ukázať celé umelecké dielo, / a nezamlčím v ňom ani to najkrajšie a najväčšie.

8. Uvidíte tu, čo vás najviac obšťastní, / ako sa tu vaše dieťatko krášli s láskou a múdrosťou, / a ako sa tu oni vzájomne opatrujú a učia; / aj toto budete počuť tak dobre, ako s vlastnými ušami. – / A napokon vám nechcem odňať ani vznešenú útechu, / ako sa tu vaše dieťatko ustavične usiluje o vaše blaho!

9. Predsa vám toto prinesie veľké slnečné iskry až vtedy, / keď s ním preniknete do všetkých zázračných hlbín; / táto pieseň je iba predspevom k veľkému daru, / ktorého plnosťou budete posilnení a najradostnejšie osviežení! / Prijmite preto túto predpieseň s pravou radosťou lásky, / pretože Ja – Otec, starám sa o vás i týmto skromným výmerom.

Úvod Náhľad v mobile Impresum