Kapitola 10 | Prirodzene Slnko |
14. Hovorí A.: „Áno, milý bratu, tentokrát by si mohol mať pravdu: pretože napuchlina silne rastie a stále sa ich niekoľko zdvíha z vody a doposiaľ ešte nebadám do červena žeravého vrcholu. Preto počujte všetci, milí bratia a sestry, odoberme sa len teraz čo najrýchlejšie na najbližší, za nami ležiaci vyšší pahorok, na ktorom je zriadený hlavný učebný chrám.” |
Kapitola 10 | Náhľad v mobile Impresum |