Help

jakob-lorber.cc

Kapitola 22 Prirodzene Slnko

7. Nakoniec mu ukazuje vodca celkom blízko pri horiacom kroví ešte jeden trochu väčší chrám, ktorý neustále horí najjasnejšími plameňmi; a tieto plamene žiaria, najmä keď sa k nim človek stále viac a viac približuje, tak prenikavo, že to býva aj oku obyvateľa Slnka zvyknutému na svetlo nadmieru neznesiteľné. Aj preto si vodca berie vždy so sebou pre tento účel prospešný závoj, alebo skôr pokrývku na oči, skrze ktorú potom hosť dokáže zniesť nadmieru silné svetlo plameňov tohto chrámu. Hoci sú tieto plamene také jasné, predsa nikoho, kto príde do ich blízkosti (rozumie sa samo sebou, že dôstojne!), nepopália, ale jemne ho ovanú, chladiac ako vlažný západný vietor.

Kapitola 22 Náhľad v mobile Impresum