[PS 0.2] Slnečná pôda nie je taká tvrdá, ako sú mnohé jej deti, / je živá rovnako ako prsia ženy a pozná svoje základy. / Je tu jemná pôda a celkom mäkké šíre pastviny, / najvyššie vrchy sú bez skál a hlboko vrytých priepastí, / a pôda, rovnako ako vrchy, je plne obývaná bytosťami, / ktoré skrze moc svetla uvoľňujú Zemi smrteľné putá.

[PS 0.3] Slnečný svet Slnka krúži v najľahších prílivoch éteru; / aké svetlé a silné je tu všetko svetlo, to si nikto nedokáže dobre predstaviť, / a kto sa v tomto najvyššom lesku lúčov stará o život, / to ešte nebolo dané žiadnemu telesnému oku. – / Áno, vo svetle vrú neobyčajné zázračné hĺbky, / ktoré nikdy nevypadnú preč na malé pastviny sveta!

[PS 0.4] Ktože tu môže so svojím okom zniesť svetlo Slnka, / a ktože Mi dobre správne skúsene povie, skade je toto mocné svetlo? / Ó pozrite, na týchto svetlých sférach sa prebýva celkom vznešene, / iba duchovia najčistejších dietok sú tu opatrovaní pre trón, / a najvyššia Matka tróni v ich strede, / a učí ich tu zvykom Otcovej lásky a múdrosti. (viď Matúš 20: 25-28)

[PS 0.7] Ó teš sa, celá Zem, nad svetlom Slnka; / v tomto svetle opravdivo prebýva múdrosť najvyššej slasti! / Už to veru poteší dieťatko, keď v diele zbadá umenie, / viem, ako veľmi ich nadchnú kolieska hodiniek. / Preto vám tu chcem ukázať celé umelecké dielo, / a nezamlčím v ňom ani to najkrajšie a najväčšie.

[PS 3.2] Tí, ktorí sa pripoja do poriadku, stúpajú potom opäť ku vyššej dokonalosti. V opačnom prípade sú tu však vzatí do pevnej väzby a sú vyvrhnutí objemovo zo slnečného tela do šíreho priestoru planét a komét.

[PS 3.10] Títo už v Slnku dokonalí duchovia, ktorých je veľmi mnoho, nezostávajú po svojom zdokonalení v Slnku, ale stúpajú nahor k vyššiemu centrálnemu slnku, z ktorého kedysi i so Slnkom vyšli. Tu bývajú najprv upevňovaní v pokore, a stúpajú potom opäť vyššie ešte ku hlbšiemu pracentrálnemu slnku, ktoré čo do veľkosti, svetla a nádhery nevysloviteľne predstihuje slnko predošlé.

[PS 3.17] Pozrite, toto je teda rozdiel, ktorý sa tu vyskytuje u duchov najmä tejto Zemskej planéty po odložení tela. Niečo podobného, i keď omnoho zriedkavejšie, sa môže tiež stať s obyvateľmi planéty Jupiteru, ako ešte trochu zriedkavejšie, s obyvateľmi planéty Saturnu, Uránu a ešte onej tretej neznámej planéty. Avšak zo žiadnej z týchto menovaných planét neprídu duchovia snáď ihneď do najvyššieho neba, ale len do prvého neba múdrosti.

[PS 7.8] Z tohto dôvodu je potom tiež toto centrálne slnko preplnené najvyššími takzvanými vulkánmi, čiže chrličmi ohňa, z ktorých najmenší má taký priemer, že by sa do jeho krátera vošlo viac než tridsaťtisíc miliónov vašich sĺnk; a to nehovoríme o väčších a najväčších kráteroch tohto centrálneho slnka!

[PS 8.25] Koľkokrát je napríklad objem všetkého toho, čo dub počas roku odvrhne, obsiahnutý v dube samotnom a k tomu ešte v priebehu asi 200 rokov? Ak sa však každoročne tento dub zmeria, potom iste zistí, že sa tým tento strom nestal menším a chudším, ale stále hrubším, väčším a vyšším. Ako je to možné? Odpoveď znie: Stálou náhradou zo všetkých zdrojov potravy pre strom. Tak teda hovorím: Vstrč ten istý nos do Slnka a tu tiež zistíš, že sa to stratené dáva celkom dobre nahradzovať. Tak by sme vybavili aj túto námietku!

[PS 9.5] A toto platí aj o ľuďoch. Podľa toho sa môžete na slnečnej planéte stretnúť v najdokonalejšom zmysle, najmä čo sa týka formy, nielen so všetkými druhmi ľudí tejto Zeme, ale i zo všetkých ostatných planét a ich mesiacov. Skutočne, ako všetko ostatné, je tiež človek tvarovo vytvorený až do najvyššieho zdokonalenia a to tak, že by ste sa zaiste nikde na celom zemskom povrchu nestretli s tak krásnou a dokonalou ľudskou podobou. Áno môžete pevne veriť, že muži alebo ženy na Slnku sú telesne tak neobyčajne krásni, že by ste nemohli, bez toho, aby ste pri tom nestratili život, ani tri sekundy sa pozerať na ich krásu. Pretože nehľadiac ku nadmieru veľkej hojnosti nádhery tvaru, je už samotný telesný lesk slnečných ľudí taký silný, že keby nejaký človek zo Slnka stál na nejakej najmenej desať míľ od vás vzdialenej hore, napriek tomu by ste neboli schopní pre samý svetelný lesk na neho pozrieť. Vo väčšej blízkosti by vás jeho lesk takmer okamžite spálil na popol. Tiež žena na Slnku je omnoho oblejšia a mäkšia než muž; avšak lesk jej tela je menší než u muža.

[PS 10.3] I keď však tu a tam zrázne svahy majú ešte taký sklon, že by bolo možné s veľkou námahou a ťažkosťou sa po nich vyšplhať, predsa len majú vysoké hory Slnka tú vlastnosť, že čím vyššie čnejú, tým viac sa tiež stávajú neznesiteľne bielo lesknúcimi. Príčina spočíva v tom, že čím vyššie sú steny takých hôr, tým prudšiemu tlaku slnečného vzduchu sú vystavené následkom otáčania Slnka, čím sa potom ich puzdierka obsahujúce duchovno (z ktorých je vlastne vytvorená všetka ich hmota) dostanú tiež do tým prudšie reagujúceho a rozšíriť sa chcejúceho chvenia, čo je potom, ako už viete, tiež príčinou zvláštneho, vždy ostrejším sa stávajúceho svietenia.

[PS 10.6] Avšak napriek tomu má mnoho tisíc miliónov ľudí, ktorí obývajú iba tento pás, ešte až nadmieru dosť miesta; pretože jediný taký chrbát pahorku so svojimi výbežkami má na Slnku nezriedka omnoho väčšiu plochu než u vás Ázia, Afrika a Európa dohromady. Preto sa tiež netreba vôbec starať o miesto pre slnečných ľudí. Okrem toho nemožno tiež vôbec prirovnať tieto slnečné pahorky ku vašim pozemským pahorkom; pretože sú beztak ešte päť až desať míľ vysoko nad rovinou, čo je desaťnásobná výška vašej najvyššej hory na Zemi. Preto i vyhliadka z takého pahorku je pre vaše pojmy skutočne nevýslovne nádherná; pretože nadmieru rozmanité zoskupenia hraničných hôr, veľkolepé obytné budovy ľudí, ktorí tu obývajú pahorky a veľká striedavá rozmanitosť vegetácie, ďaleko sa lesknúce jazerné zrkadlo, nespočetné rozmanité farby vecí a najmä nadmieru majestátne a veľkolepo založené učebné chrámy činia vyhliadku z takého pahorku tak nesmierne nádhernou, že je skutočne nad všetky vaše pojmové formy pre vás nepochopiteľne vznešená.

[PS 10.14] Hovorí A.: „Áno, milý bratu, tentokrát by si mohol mať pravdu: pretože napuchlina silne rastie a stále sa ich niekoľko zdvíha z vody a doposiaľ ešte nebadám do červena žeravého vrcholu. Preto počujte všetci, milí bratia a sestry, odoberme sa len teraz čo najrýchlejšie na najbližší, za nami ležiaci vyšší pahorok, na ktorom je zriadený hlavný učebný chrám.”

[PS 10.15] Teraz pozerajte, všetci čo najrýchlejšie opúšťajú toto miesto a ponáhľajú sa ako vetrom hnaní späť na značne vyšší pahorok.

[PS 10.25] Štvrtý pristúpi a ukazujúc so zdvihnutou rukou nahor hovorí: „Pozrite bratia, pre všemohúceho Boha: tá napuchlina prečnievajúca nad najvyššie hory dostáva už rozžeravené vetvy a ešte tisíce ich vystreľujú za nimi!”

[PS 11.4] Navyše z tohto pásu sú tiež najhoršie viditeľné hviezdy na nebi, pretože v tejto slnečnej oblasti je vzduch najnepokojnejší, pretože mocným otáčaním Slnka je najviac poháňaný sem a tam. Touto okolnosťou sa tu tiež väčšinou rozpaľuje a stáva sa najmä vo vyšších oblastiach nadmieru silno svietivým a týmto neustálym svietením nemožno tak dobre vyzerať von z vlastného slnečného telesa do voľných priestorov stvorenia, ako z oných bodov Slnka, kde jeho vzduch býva omnoho menej poháňaný a donucovaný (čo je častý prípad v oblastiach pólov).

[PS 11.8] Iste ste už videli u vás na Zemi záhradnú hru, ktorá sa volá „strieľanie holubov”. Pozrite, takto vyzerá tiež jeden taký strom; ibaže ten nie je osekaný a nemá navŕtané priečky, ale je oblý, má asi päť siah v priemere a asi tristo siah do výšky a namiesto haluzí vyrástli z neho po oboch stranách priečky podobné ohromne veľkým volským rohom. V najvyššom mieste sa strom nakláňa asi päť siah od svojho základu a je tu navyše vybavený ľubovoľnou korunou na okrasu. Na tomto ohybe býva priviazaná dlhá šnúra a na spodnom konci neďaleko od zeme je na túto šnúru priviazané guľaté kyvadlo primeranej váhy. Potom vezme nejaký človek túto guľu a všetkou silou ňou mávne. Potom sa toto kyvadlo dlhý čas kýve. A podľa výkyvov tohto dlhého kyvadla sa tam väčšinou určuje čas.

[PS 11.18] Toto sa im ukazuje tiež prakticky, pretože učiteľ vezme toho či onoho žiaka a prikáže mu, aby zarýpol podľa svojej vlastnej vôle do pôdy a potom ju svojimi prstami pohladil a potom z nej vytiahol svoju ideu; avšak v tomto prípade nevznikne žiaden plod a žiadna rastlina; naproti tomu potom taký učiteľ ukazuje žiakom opäť vôľu veľkého Boha, necháva ju nimi do nich prijať, potom do pôdy zarýpne a prstami ju pohladí a potom s uznanou vôľou veľkého Boha vytiahne ideu z pôdy. A žiaci ihneď uvidia moc vôle,- ak je v súlade s vôľou Najvyššieho!

[PS 12.21] Chápete dobre tento pohyb? – Čo by ste povedali na Zemi a akými pocitmi by ste boli oduševnení, keby ste sa nachádzali napríklad na vysokej hore, ktorá by mala zhruba výšku vám známeho Grossglocknera a bola by približne päť alebo šesť míľ vzdialená od mora, takže by more mocou búrky začalo hnať vlny, ktoré by dosahovali až ku vám na vašu horu? Nezačali by ste si tu z číreho zúfalstva jeden po druhom vytrhávať vlasy? A predsa keby tento zjav na Zemi bol pozorovaný na Slnku, bol by len jednoduchou detskou hrou, kde je už ten najnižší pahorok takmer päťkrát taký vysoký ako vaša najvyššia hora na Zemi (to znamená pozorovaná nad pokojnou, zvyčajnou Slnečnou vodnou plochou).

[PS 14.13] Medzi každým stĺpom je potom malá kruhová záhradka, ktorá je čo najbohatšie vybavená najľúbeznejšími a najpôvabnejšími bylinami. Byliny usporadúvajú slneční ľudia tak, že smerom ku stredu záhradky prídu vždy vyššie a takým spôsobom možno, s výnimkou vstupnej brány, vidieť najnádhernejšie kvetinové pyramídy, ktoré majú vo svojich kvetinových produktoch takú rozmanitosť, že si o tom nedokážete učiniť vôbec žiadny pojem a tiež je to nepopísateľné, pretože takmer každá taká kvetinová pyramída je tisícorako zdobená celkom inými kvetinami, než pyramída predošlá, a tak je tiež každý dom opäť ozdobený inými kvetinami.